Ako dopadlo sčítanie obyvateľstva v jednotlivých krajoch Slovenska?

Trenčín 21. januára 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa, Jakub Kotian, František Iván, Pixabay)

V Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) žilo k 1. januáru minulého roka 577.464 obyvateľov. Mužov bolo 283.661 (49,12 percenta), žien 293.803 (50,88 percenta). Vyplýva to z informácií zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR

V produktívnom veku (15 – 64 rokov) bolo 387.015 obyvateľov TSK (67,02 percenta), v predproduktívnom veku (0 – 14 rokov) bolo 81.497 obyvateľov kraja (14,11 percenta). V poproduktívnom veku (65 rokov a viac) žilo v TSK k 1. januáru minulého roka 108.95 obyvateľov (18,87 percenta).

Z pohľadu vzdelanostnej štruktúry bolo v TSK najviac obyvateľov s úplným stredným vzdelaním (maturita), ktorých žilo v kraji 155.770 (26,97 percenta). Stredné odborné vzdelanie bez maturity malo 133.251 obyvateľov kraja (23,08 percenta), s vysokoškolským vzdelaním bolo v TSK 96.298 obyvateľov (16,68 percenta). Základné vzdelanie malo 80.516 obyvateľov kraja (13,94 percenta).

V Trnavskom kraji žije 566.008 ľudí, viac ako polovica v obciach

V Trnavskom kraji žije 566.008 obyvateľov. Z nich mierne prevažujú ženy, ktorých je 288.487 (50,97 percenta), nad mužmi, ktorých je 277.521 (49,03 percenta). Vyplýva to z informácií Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021, ktorého výsledky zverejnil Štatistický úrad SR.

Z celkového počtu obyvateľov kraja žije 264.868 (46,8 percenta) v mestách a 301.140 (53,2 percenta) v obciach.

Najväčšiu skupinu obyvateľov tvoria ľudia v produktívnom veku 15 až 64 rokov, ktorých je 383.132, čo predstavuje 67,69 percenta. Ľudí v poproduktívnom veku nad 65 rokov je 99.412 (17,56 percenta), detí do 14 rokov je 83.464 (14,75 percenta).

Spolu 242.429 ľudí (42,83 percenta) uviedlo pri štatistickom zisťovaní svoj stav ako slobodný, 230.151 (40,66 percenta) osôb je ženatých alebo vydatých, ďalších 49.791 (8,8 percenta) je rozvedených a 41.025 (7,25 percenta) sú ovdovelí.

Zo všetkých obyvateľov Trnavského kraja má 413.620  (73,08 percenta) slovenskú národnosť, 115.831 (20,46 percenta) maďarskú, 1958 (0,35 percenta) rómsku, 3478 (0,61 percenta) českú, 648 (0,11 percenta) ukrajinskú, ďalej nemeckú, moravskú, poľskú, srbskú, vietnamskú, bulharskú, chorvátsku, židovskú a ďalšie, spolu 29 národností.

Bratislava vníma sčítanie pozitívne, rozdiel 20.000 ľudí však žiada vysvetliť

Výsledky minuloročného sčítania obyvateľov vníma Bratislava ako dobrú správu pre mesto i mestské časti. Zvýšením počtu obyvateľov zo 411.228 v roku 2011 na minuloročných 475.503 bude mať totiž mesto a jeho mestské časti od budúceho roka vyšší rozpočet o vyše 15,5 milióna eur. Magistrát však žiada Štatistický úrad (ŠÚ) SR presvedčivejšie vysvetliť rozdiel 20.000 ľudí, ktorých register fyzických osôb tiež eviduje v Bratislave, no v sčítaní neboli zahrnutí

“Bratislava má podľa údajov, ktoré zverejnil ŠÚ, 475.503 obyvateľov. Oproti výsledkom sčítania z roku 2011 (411.228), ktoré tvorilo aktualizáciu pre demografickú štatistiku, na základe ktorej bola Bratislava desať rokov financovaná, ide o významný nárast,” povedala pre TASR hovorkyňa hlavného mesta Dagmar Schmucková.

Potvrdila sa tým podľa jej slov skutočnosť o výrazne vyššom počte obyvateľov s trvalým pobytom v hlavnom meste, na ktorú dlhodobo upozorňovali nielen bratislavské samosprávy, ale aj vládni analytici. ŠÚ síce podľa magistrátu zverejnil metodiku, na základe ktorej spracovali počty obyvateľov, no zoznamy zarátaných a nezarátaných osôb k dispozícii bratislavské samosprávy nemajú.

“Rozdiel 20.000 ľudí, ktorých register fyzických osôb tiež eviduje v Bratislave, no v sčítaní neboli zahrnutí, by mal ŠÚ presvedčivejšie vysvetliť. Práve vysvetlenie týchto rozdielov bolo jedným z hlavných cieľov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021,” podotkla Schmucková.

Reklama

Odlišné čísla evidujú napríklad aj v bratislavskom Ružinove, ktorý má podľa nedávneho sčítania 81.004 obyvateľov. To je podľa mestskej časti síce nárast, avšak stále menej ako počet, ktorý uvádza oficiálny register obyvateľov – 84.609 (k 31. decembru 2020 – teda rovnako ako v prípade sčítania).

“Ešte výraznejší je ten rozdiel, ak vezmeme do úvahy aj ľudí, ktorí tu dlhodobo žijú bez trvalého pobytu, v prípade Ružinova by tak celkové číslo bolo na úrovni približne 100.000 obyvateľov,” uviedla riaditeľka komunikačného oddelenia na Miestnom úrade Ružinov Tatiana Tóthová.

Hlavné mesto však konštatuje, že výsledky sčítania sú pre Bratislavu dobrou správou. Mestské časti si totiž polepšia o viac ako päť miliónov eur, mesto Bratislava o viac ako desať miliónov eur.

“Z nich budeme môcť skvalitniť dopravu a infraštruktúru, verejné priestory, zeleň, podporiť sociálnu oblasť či rozvoj kultúry,” podotkla Schmucková.

Hovorkyňa pre SODB 2021 Jasmína Stauder pre TASR reagovala, že sčítanie je založené na integrácii údajov z elektronického zberu a administratívnych zdrojov.

“Nový koncept priniesol skvalitnenie údajov. Sme, samozrejme, pripravení s Bratislavou, jej mestskými časťami, ako aj s každou inou obcou sa stretnúť a vysvetliť postup, ako aj jeho dosah na konkrétnu obec,” uviedla.

 

Mozaika národností v hlavnom meste je pestrá, najviac sú zastúpení Maďari

Medzi rezidentmi hlavného mesta SR Bratislavy možno nájsť aj ľudí hlásiacich sa k sliezskej, kanadskej, gréckej, írskej, talianskej, tureckej, albánskej, čínskej či kórejskej národnosti, najrozšírenejšiu enklávu po slovenskej majorite predstavujú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Najvýraznejší podiel majú Maďari medzi obyvateľmi druhého bratislavského okresu a mestskej časti Podunajské Biskupice, v prípade vyjadrenia početnosti ich žije najviac v Petržalke. Vyplýva to zo zverejnených výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021.

V druhom bratislavskom okrese (mestské časti Ružinov, Vrakuňa, Podunajské Biskupice) sa k maďarskej národnosti prihlásilo 4431 obyvateľov, 1197 rezidentov v Podunajských Biskupiciach tvorí najvyšší podiel v rámci mestských častí (8,21 percenta). V katastrálne najväčšej mestskej časti Bratislavy zaznamenali tiež najvyšší podiel tých, ktorí maďarskú označili za svoju ďalšiu národnosť (219 obyvateľov, teda 20,74 percenta). Z hľadiska početnosti žije najviac príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v Petržalke (2650), pri celkovom počte obyvateľov mestskej časti ide o podiel 2,32 percenta.

Z ostatných národností sa cez jedno percento dostali len Česi, najväčší počet obyvateľov hlásiacich sa k českej národnosti zaznamenali v Petržalke (1039), v rámci podielu je na prvom mieste Devínska Nová Ves, kde 204 obyvateľov hlásiacich sa k českej národností tvorí 1,19-percentný podiel. Najväčší podiel tých, ktorí vyplnili otázku o ďalšej národnosti a uviedli českú národnosť, zaznamenali v Novom Meste (356 obyvateľov, teda 17,45 percenta).

Košice majú 229.040 obyvateľov, za desať rokov klesol ich počet o päť percent

Počet obyvateľov Košíc je podľa zverejnených údajov minuloročného sčítania 229.040, z toho 119.533 žien a 109.507 mužov. Oproti sčítaniu v roku 2011 prišlo mesto o 11.393 obyvateľov.

Spomedzi 22 mestských častí (MČ) v štyroch košických okresoch žije najviac obyvateľov v MČ Západ, a to 37.738, nasleduje MČ Dargovských hrdinov s počtom obyvateľov 25.234, Sídlisko Nad jazerom (22.686), Sídlisko KVP (22.241), Juh (21.339), Sídlisko Ťahanovce (20.863), Staré Mesto (20.133) a Sever (19.123).

Z malých košických MČ najmenej obyvateľov býva v Džungli (750), nasledujú Šebastovce (770), Lorinčík (883), Poľov (1192), Kavečany (1346), Pereš (2079), Ťahanovce (2238), Myslava (2545), Vyšné Opátske (2633), Košická Nová Ves (2901), Barca (3692), Šaca (5722), Krásna (5895) a Luník IX (7037).

Najväčší percentuálny podiel vekovej kategórie do 14 rokov je práve na Luníku IX. Z celkového počtu obyvateľov tejto MČ je 2195 detí. Tak ako v ostatných MČ aj tu prevláda veková skupina v produktívnom veku. Podiel počtu obyvateľov vo veku 65 a viac rokov je tu najnižší zo všetkých košických MČ, ide o 2,3 percenta, čo predstavuje 164 ľudí.

Percentuálne najväčší podiel detí spomedzi všetkých košických MČ evidujú po Luníku IX aj MČ Džungľa (24,8 percenta), Lorinčík (22,65 percenta) a Krásna (21,53).

Naopak, najväčší podiel obyvateľov starších ako 65 rokov žije v MČ Juh (27,88 percenta) a v Starom Meste (24,98 percenta). Najviac ľudí v produktívnom veku je na Sídlisku Ťahanovce (79,02 percenta) a s takmer 75 percentami nasleduje Sídlisko KVP. Nad 70 percentami podielu počtu obyvateľov jednotlivých MČ sa pohybujú Ťahanovce a Šaca.

Najviac, a to 44,73 percenta, obyvateľov Košíc si v rámci vlaňajšieho Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 uviedlo rímskokatolícke náboženské vyznanie. Druhou najpočetnejšou skupinou je skupina bez náboženského vyznania, ktorá predstavuje 28 percent. Nasleduje gréckokatolícke (6,76 percenta) a evanjelické vierovyznanie s necelými 3,3 percenta. Ku kalvínskemu vyznaniu sa hlási 1,96 percenta obyvateľov Košíc a k pravoslávnej cirkvi 1,28 percenta.