Ovláda desiatky cudzích jazykov, vrátane tých mŕtvých. Vidím ich ako farby, hovorí študentka Eva
9 min. čítania
10.12.2022 08:00
9 min. čítania

Ovláda desiatky cudzích jazykov, vrátane tých mŕtvých. Vidím ich ako farby, hovorí študentka Eva

Keď sa učíte cudzí jazyk a otvoríte si učebnice, je to úplna katastrofa. Sú v nich slovíčka, ktoré nikdy nepoužijete, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk 18-ročná hyperpolyglotka Eva Spekhorstová z Česka.

Ovláda desiatky mŕtvych jazykov, vrátane etruštiny, latinčiny či mykénčiny. U študentky Evy SPEKHORSTOVEJ je doma počuť aj viacero iných jazykov. S mamou sa rozpráva po česky, s otcom po nemecky a holandsky. Niekedy u nich doma počujete i francúzštinu.

„Učím sa ich veľmi impulzívne, niekedy sa jazykom venujem aj osem hodín denne a inokedy si dám menšiu pauzu,“ opisuje nadaná študentka Eva, ktorá predčasne zmaturovala.

Vysvetľuje, že sa potrebuje učiť nové veci, lebo tak má nastavený mozog a miluje, keď jej niečo nejde, pretože potom môže hľadať rôzne riešenia. Mama sa ju snažila zastaviť pri ôsmom cudzom jazyku. Ďalšie sa potom učila potajomky, ale rodičia ju rýchlo odhalili. Jazyky, ktorými Eva hovorí, vidí ako farby, ktoré majú rôzne povrchy.

V rozhovore s Evou Spekhorstovou sa okrem iného dozviete:

– ako sa vie naučiť mŕtvy jazyk;

– prečo sa deti a dospelí boja hovoriť cudzou rečou;

– ktoré jazyky sú najťažšie.

Koľko jazykov vlastne ovládate? Lebo ak si vyhľadáme na internete vaše meno, tak tie počty sa líšia.

Predtým to bolo 48 a niekto to zaokrúhlil na 50. Tak som si povedala, že sa naučím ďalšie jazyky, nech ten počet sedí a akurát vtedy mi na univerzite pribudla akadčina, tak sa ju stále učím.

Akadčina je mŕtvy jazyk. Ako sa ho vôbec učíte?

Akadčina a jazyky z oblasti Mezopotámie sú dobre rozlúštené. Začnem najprv písmom, je tam šialene veľa znakov, niektoré z nich majú logogramy a celé je to pomiešané. Snažím sa pochopiť gramatiku, pretože mŕtve jazyky sú skôr o gramatike ako o slovíčkach. No tie texty sú dosť jednotvárne – o bohoch a chrámoch.

A čo tie jazyky, ktoré nie sú dobre rozlúštené?

Niektoré majú limitovaný počet zápisov, limitovaný počet slov a aj gramatika je ohraničená, napríklad je to tak v etruštine. Čiže niečo sa naučím a potom musím vytvárať vlastné hypotézy ohľadom toho, čo by mohli ďalšie slová znamenať.

4fotky v galérii Poznámky E. Spekhorstovej z akadčiny Zdroj: Aktuality.sk

Študujete v Nemecku archeológiu a matematiku. Zrejme máte rada ťažké veci.

Môj odbor je zameraný na históriu a lingvistiku a to ma baví. Čím je to ťažšie, tak tým lepšie. Ak cítim, že niečomu nerozumiem, tak ma to baví ešte viac. Som veľmi šťastná, keď niečomu nechápem, pretože sa môžem stále zlepšovať a potom keď to pochopím, tak je to úžasné.

Ste z bilingválnej rodiny, holandsko-českej. Aj toto vám zrejme pomohlo pri učení sa jazykov.

Dalo mi to určite nejaký dobrý základ. Napríklad angličtinu som sa vôbec nemusela učiť, a ani ma to na škole nebavilo. Bolo to také z donútenia. Vymyslela som to tak, že som si povedala nemecké slovíčko a to som si pretočila do anglického akcentu a bolo to správne.

To vážne funguje?

Áno, po tretí ročník som tak fungovala, ale je to tak, že čím viac jazykov viete, tak potom vidíte, kde sú rovnaké a čím sa líšia.

Potrebujete mať vysvetlené veci do detailov? Napríklad keď sa učíte cudzí jazyk?

Ak niečo nemám vysvetlené úplne do detailov, tak to jednoducho nepochopím. Ešte to musím mať vždy v kontexte, kde a do čoho to zapadá. Takže ak sa učím nové slovíčko, potrebujem ho mať vo vete.

Ako dieťa ste boli zrejme zvedavá. Nehnevalo to učiteľov?

Niektorých asi áno, lebo stále som sa niečo pýtala. Mala som rada rozprávku Bol raz jeden život a tam som videla model vnútorného ucha. Veľmi sa mi zapáčil a naučila som sa ho po latinsky. Potom som ho stále recitovala.

50 jazykov je veľké číslo. Aký je váš systém učenia sa nových jazykov?

Ja knižky nepodporujem. Srandujem, sú fajn, ale mám radšej iné metódy. Ale napríklad v hebrejčine som potrebovala knihy, lebo toho nebolo veľa online. Všeobecne sa učím jazyky z online dostupných článkov a videí a najradšej sa rozprávam s cudzími ľuďmi.

Čiže učebnice cudzích jazykov vás neohúria.

Listovali ste si ich? Sú tam slovíčka, ktoré nikdy nepoužijete. Ja som si listovala učebnicu nemčiny, ktorá je môj materinský jazyk. Pozerala som na to, že čo to akože je? Radšej si otvorím stránky veľvyslanectiev, kde mávajú kurzy základov jazyka. Keď základy pochopím, tak idem sama ďalej.

Od základnej školy sa deti učia jazyky a základnym nástrojom sú práve učebnice. Paradoxom je, že po skončení školy mnoho z nich nevie plynule rozprávať napríklad po anglicky. Čím to podľa vás je?

Chybu vidím v tom, že sa jazyky na školách známkujú, skôr by bolo vhodnejšie slovné hodnotenie. Jazyky sa nedajú merať, treba robiť chyby, aby sme sa ich naučili. Ak urobí žiak chybu, dostane zlú známku. Ten, ktorý má dobré známky sa tiež bojí spraviť chybu, aby si nepokazil priemer. Študentom to vytvorí akurát blok a po skončení školy sa nikdy v živote jazyk učiť nebudú.

Takže radi robíte chyby?

Jasné, ja sa veľmi rada strápňujem v jazykoch. Robenie chýb je top stratégia na to, aby sme sa jazyk naučili. Ešte ak sa môžem vrátiť k tým školám, tak nás na škole vždy učili primárne gramatiku a úplne chýbalo napočúvanie si jazyka, a to je chyba. Malo by to byť presne naopak. Najprv si jazyk napočúvajme a až potom poďme na gramatiku.

Vyzerá to tak, že vám záleží na tom, ako to vyzerá na školách.

Máte pravdu, veľmi mi na tom záleží. Nechcem, aby mali deti a potom dospelí strach z učenia sa jazykov. Rada by som ostala aj po škole v akademickom živote a venovala sa matematickej lingvistike z pohľadu histórie. Som rada, že ste túto tému nadhodili, lebo stále vymýšľam nové metódy učenia sa. Ako sa čo najrýchlejšie a najefektívnejšie veci naučiť.

Tak nám dajte tipy.

Testujem novú metódu, že sa naučím všetko počas toho, ako profesor vysvetľuje učivo. Vytvorím si rôzne kategórie, ako sú dáta, rôzni ľudia, a to hlavné, moje myšlienky.

Z konkrétkych dát si vytvorím kartičky a každý deň si prejdem 80 kartičiek. Tým, ako si ich prechádzam, dostávajú sa mi do dlhodobej pamäte a nemusím sa bifľovať. Mám tabuľu, kde si napíšem čiernou fixkou hlavné témy z konkrétnej hodiny a vypíšem si z hlavy všetko, čo o tom viem. Červenou si doplním potom všetko, na čo som zabudla.

4fotky v galérii Študentka E. Spekhorstová Zdroj: Aktuality.sk

Ak sa vrátime ešte k vašim 50 jazykom, tak na akých úrovniach ich ovládate?

Je to rôzne, niektoré ovládam úplne plynule na C1. Iné som sa začala učiť len tento rok, ako je zulu, s ktorým hovoria v Južnej Afrike. Tie úrovne sa menia, ale snažím sa ich udržať na úrovni B2, čo je dobré, gramatiku nezabúdam, lebo ju pochopím. Treba tými jazykmi žiť. Ja si prestavujem na mobile pravidelne v nastaveniach jazyk, aby som ho aj pasívne cvičila.

Ak by som vám povedala niečo napríklad po kórejsky, potrebujete chvíľu na odpoveď?

Nie, môj mozog prepne hneď do kórejčiny. Neviem však prepínať veľmi rýchlo, že by som jednu vetu povedala v jednom jazyku a druhú zase v inom. Každý jazyk, ktorý viem, je ako jeden vlak. Tieto vlaky sú vedľa seba na koľajniciach úplne paralelne a nepretínajú sa. Ja nemôžem z toho vlaku uhnúť do ľava, lebo to jednoducho nejde.

Takže, ak hovoríte v jednom jazyku, tak aj v ňom rozmýšľate. V ktorom jazyku sa vám sníva?

Je to rôzne, ale snívajú sa mi sny v asi ôsmich jazykoch. Najčastejšie je to taliančina a nemčina, ale keď som poriadne unavená, tak je to čínština s indonézčinou. Raz sa mi na hodine fyziky stalo, že som si poznámky písala gréckym písmom, vôbec som si to neuvedomila.

A v akom jazyku nadávate?

Taliančina. Ale keď som spadla na lyžiach, narazila som si chrbát, nebola som schopná rozmýšľať po česky a hovorila som len po kórejsky. Nikto mi nerozumel.

Predpokladáme, že jazyky sú aj pre vás na rôznych úrovniach obtiažnosti. Ktorý jazyk vám robil problém?

Najprv to bola turečtina, ale teraz je to akkadčina. Z gramatiky som mala migrénu. Tá gramatika je tak šialene odlišná od môjho materského jazyka, čiže mozog to musí pochopiť, ako sa vôbec to slovo vytvára. Sú tam také veci, ktoré náš jazyk vôbec nepozná. Pre Turkov alebo Arabov by to však nebolo ťažké, lebo majú podobný základ.

Je čeština ťažká, keď ju porovnáte s ostatnými?

To teda je. Stále si hovorím, čo by sa stalo, ak by sa čeština za tri tisíc rokov učila na univerzitách tak, ako akadčina. To budú mať študenti poriadne ťažké, pochopiť všetky vzory a gramatiku. Prajem im teda veľa štastia.

Dobre a čo také jazyky, ktoré sú založené na tónoch a intonácii, ako sú ázijské jazyky. To sa ako viete naučiť?

Snažím sa hovoriť veľmi pomaly, aby som nikoho neurazila tým, čo poviem a nepovedala som nadávku. Musím si ten jazyk vždy napočúvať a triafam tóny. Počúvam celé vety a nie len slová.

Keď ste hovorili o tom, že sa radi rozprávate s cudzincami, aké máte ohlasy?

Veľmi pozítívne. Raz mi volala mamina, že v susednom meste sú kórejskí študenti. Mala som asi štrnásť, prišla som a začala som sa s nimi rozprávať, aby som si precvičila kórejčinu alebo som sa raz v Taliansku pripojila k čínskej skupinke dôchodcov a začala som sa s nimi rozprávať. Čínskym babičkám sa to veľmi páčilo.

Čo na to hovorili vaši rodičia, že všetok čas obetuje práve novým jazykom?

Jazyky sa učím od prvého ročníka na základnej škole. Začala som francúzštinou a španielčinou. Mamina chcela, nech skončím pri ôsmych jazykoch, aby som to nepreháňala. Ale ja som sa naučila aj po portugalsky a tajne po fínsky. Hneď ma prekukla a povedala, že zrejme mám iný mozog a keď ma to tak veľmi baví, bude ma podporovať.

Bavia vás aj, nazvime to, normálne veci?

Ale áno. Rada maľujem, chodím na spev, gitaru a sama sa učím hrať na klavír. Milujem aj lyžovanie, to je pre mňa najobľúbenejší koníček a začala som cvičiť jógu.

Robí vám v škole aj niečo problém?

Absolútne mi nejde literatúra. Máte pasáž textu a učiteľ od vás chce, aby ste popísali, ako sa tá osoba cítila. Ja to faktologicky napíšem, ale je to úplne inak. Čiže to som sa musela naučiť naspamäť. Snažím sa pri všetkých predmetoch si počas prednášky okrem poznámok, písať aj moje myšlienky, aby som učivo pochopila do hĺbky. Potom sa to už doma nemusím vôbec učiť. Neznášam sa bifľovať a ani prístup, sadnem si k stolu a toto sa musím naučiť.

Zatiaľ to vyzerá tak, že sa vám vo vedomostnej oblasti darí nadpriemerne. Ako zvládate praktický život?

Čiastočne nezvládam! Teraz na internáte som mrzla dva dni, lebo som zle točila koliesko na radiátore. Volala som mamine, čo mám robiť, že je vážne zima. Moji rodičia si stále hovoria, ako je schopná vôbec prežiť. Ja tieto praktické veci a sedliacky rozum proste prirodzene v sebe nemám, ale rada varím alebo šoférujem. No neviem veci opraviť, napríklad o bicykel sa mi stará brat.

4fotky v galérii Študentka E. Spekhorstová, ktorá ovláda 50 jazykov Zdroj: Aktuality.sk
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.