Novinári svetových médií sa snažia (neúspešne) brániť cenzúre

Bratislava 7. mája 2024 (HSP/ Facebook/Foto: Pixabay)

Minulý týždeň, 3. mája, sme si pripomenuli Deň slobody tlače a nezastupiteľnú úlohu novinárskej práce – práve v časoch, keď je možné sledovať, ako tvrdo šéfovia svetových médií kontrolujú obsah, s cieľom konkrétne manipulovať svoje obecenstvo. K téme sa vyjadril exminister Juraj Draxler

Čoraz viac reportérov BBC je v súkromí otrasených tým, ako ich zamestnávateľ podáva správy o vyvražďovaní obyvateľstva, tvrdí exminister.

“Pri informovaní o činnosti Hamasu sa bežne používajú výrazy ako “masaker”, “hrozivé akty” a “jatky”, no pri informovaní o tom, čo robí Izrael, sa už tieto slová nepoužívajú,” napísal svojim šéfom v emailovej komunikácii, ktorá unikla na verejnosť ich bejrútsky korešpondent Rami Ruhaven, uvádza Draxler.

“Nevyplýva z toho spolupodieľanie sa BBC na aktoch navádzania na násilie, dehumanizácie a podieľaní sa na vojnovej propagande? BBC sa v ostatných rokoch podobne ako iné západné médiá hlasno prihlásila k boju proti fake news, dizinformáciám, nenávistným prejavom a podobne… Kde sa ale v príspevkoch organizácie hovorí o nenávistných prejavoch voči Palestíncom a kde sa analyzuje, k čomu to vedie?”,“ pokračoval Ruhaven v maile.

Novinári sa búria, ale väčšinou skryto

“Tu treba poznamenať, že izraelskí predstavitelia sa už pomerne nepokryte pre domáce publikum vyjadrujú o Palestíncoch ako o nejakých podľuďoch, ktorých sa treba zbaviť – o tom korešpondent hovorí,“ vysvetľuje Draxler. „Svetové médiá ale takmer vôbec o tomto neinformujú…,“ píše.

Pritom BBC (Britská televízna a rozhlasová verejnoprávna spoločnosť) sa ešte ako-tak snaží o nejakú vyváženosť. “Americké médiá propagandu tlačia úplne brutálne. Stačí spomenúť článok o znásilneniach zo strany Hamasu… Ktorý, ako vyšlo najavo, pre denník napísala priamo spolupracovníčka izraelskej vlády so spravodajskými koreňmi,” uviedol Draxler.

“Okolo toho bol aspoň taký “krik” (a hrozba vnútornej vzbury v redakcii), že denník potom informácie ako-tak korigoval,” pokračuje.

“S tým sa, mimochodom, aj v týchto propagandistických hrách počíta. Médium sa prezentuje ako čisté, “korekčné mechanizmy fungujú”, ale účel je v skutočnosti splnený, lebo väčšina čitateľov má už navždy v hlave zafixované správy o údajných znásilneniach, nie nejakú neskoršiu a málo nápadnú korekciu,” píše Draxler.

Vedenie denníka BBC tiež vydalo novinárom usmernenia – memorandum, ako o konflikte písať. Upozornili, že sa nemá hovoriť o okupovaných teritóriách, genocíde či etnických čistkách a novinári sa majú dokonca, až na výnimočné prípady, vyhýbať výrazu Palestína. “Proste fungujú asi tak slobodne ako TASS za Sovietskeho zväzu,” zhodnotil.

“Odhalenie tohto memoranda, podobne ako príkladov internej komunikácie v BBC, či prípadov, keď boli “propalestínski” novinári vyhodení z práce v agentúrach a podobne… – to všetko sa deje takmer výlučne cez malé médiá fungujúce mimo mainstream,“ uviedol Draxler. Pre vysvetlenie dodal poznámku, že výraz “propalestínsky” už v podstate znamená takmer hocičo – aj to, keď daný človek v minulosti verejne vyjadril súcit nad osudom ľudí na okupovaných územiach.

Americký mainstream, naopak, napríklad masívne točí vyjadrenia o tom, ako sa na mierových zhromaždeniach vraj napádajú Židia. „Pričom v skutočnosti za prímerie aj za ukončenie okupácie sa vyjadruje aj veľmi veľká časť etnických Židov v USA -podľa niektorých prieskumov až 25 percent amerických Židov Izrael odsudzuje ako štát apartheidu,“ uviedol Draxler a dodal, že veľmi veľa Židov chodí demonštrovať za mier -a skandujú údajne antisemitskú vetu o slobodnej Palestíne medzi riekou a morom….

“Mimochodom, vedenie jednej z univerzít ospravedlnilo povolanie polície tým, že spomedzi demonštrantov vraj zaznievali výkriky “Zabite Židov”,“ pokračuje.

“Demonštrujúci potom ukázali videá, kde tieto veci v skutočnosti kričali proizraelskí provokatéri, ktorí najprv do davu prišli provokovať (s izraleskými vlajkami a podobne), a až keď nedosiahli žiadnu reakciu, začali vykrikovať spomenuté,“ uvádza Draxler.

Médiá ale pomáhajú rozširovať len ten obraz, kde sa protesty vykresľujú ako antisemitské: “Podobné je to v Británii,“ poznamenal.

Jeden z najprominentnejších je podľa neho príklad známeho proizraelského lobistu, ktorý chodil osobne demonštrantov provokovať, chránený rovnakým bodyguardom, ako nedávno chránil izrealského prezidenta. „Nikto sa ho ani nedotkol… Ale polícia mu po čase jeho provokatívne nájazdy priamo na ulici zarazila, z čoho on dal do obehu zostrihané video a britské médiá šírili obraz, ako je vraj londýnska polícia antisemitská,“ uviedol Draxler. Šírením tohto zostrihaného videa sa dosiahlo, že politici na políciu začali vyvíjať ešte väčší tlak, aby čo najviac zakročovala proti demonštrantom za mier.

„Ako je možné, že sa svet práve prizerá jednej z najväčších vyhladzovacích akcií priemyselnej krajiny voči okupovanému obyvateľstvu a nikto to nezarazí?,“ pýta sa Draxler.

„Mocní ovládajú médiá a prikazujú, ako informovať. A aj keď sa to zamestnancom nepáči a niektorí sa snažia brániť, nič im to nie je platné…,“ uvažuje.

„Mimochodom nechce niekto zorganizovať nejakú verejnú diskusiu o cenzúre vo svetových médiách? Nemusí byť ani pod záštitou prezidentky. Rád sa zapojím,“ vyjadril sa v závere svojho príspevku.

Prečítajte si tiež :

• Cenzúra alebo redakčná politika?
• Kým sa svet pozerá na Ukrajinu, Rusi rýchlo postupujú v inej časti sveta