O Matovičovi píše už aj Reuters a New York Times. Zdá sa, že americký mainstream je zaskočený

Bratislava 25. februára 2020 (HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)

Igor Matovič sa pomaly dostáva do podvedomia aj v zahraničí. Zatiaľ čo o ostatných politikoch, či koalície, alebo opozície sa v minulosti v zahraničných médiách, a to či už pozitívne, alebo negatívne písalo dosť, Igor Matovič bol doteraz viac menej ignorovaný

O Andrejovi Kiskovi, o Progresívcoch či o Zuzane Čaputovej písali poväčšine liberálne západné médiá oslavné ódy a Fica, alebo Mariana Kotlebu, zatracovali, meno vodcu hnutia OĽaNO doteraz nespomínali.

Situácia sa, ale ako vidieť, začína meniť. Igor Matovič podľa všetkého dal rozhovor pre agentúru Reuters, ktorý prebral aj plátok New York Times. Článok bol uverejnený pod názvom: “Tmavý kôň slovenských volieb presviedča voličov pomocou silného protikorupčného posolstva.”

Názov “tmavý kôň” je v angličtine zaužívaný na popísanie neznámeho kandidáta, ktorý sa neočakávane dostal na miesto favorita.

Noviny v článku opisujú, že protikorupčné hnutie Igora Matoviča svojím heslom „Poďme spolu poraziť mafiu” vyvolalo vlnu verejného hnevu nad korupciou, a Matovič sa objavil sa ako nečakaný favorit proti súčasnej vláde vo voľbách 29. februára.

Článok pripomína, že voľby sú “prvé od tej doby, čo vražda investigatívneho novinára Jana Kuciaka v roku 2018 vyvolala masové pouličné protesty, ktoré prinútili rezignáciu vtedajšieho predsedu vlády Róberta Fica a podnietili niekoľko vyšetrovaní o vzťahoch medzi politikmi, obchodnými a justičnými úradníkmi.”

Proces s Kočnerom je popísaný jednou vetou a to, že “Vplyvný podnikateľ je obvinený z organizovania vraždy.” pričom nie je spomenuté ani Kočnerove meno, ale v súvislosti, že veta nasleduje hneď po mene Róberta Fica a oznámení vyšetrovania vzťahov medzi politikmi a podnikateľmi a úradníkmi, sa vytvára u čitateľa dojem, že Fico je hlavný politický vinník celej aféry.

Pre agentúru Reuters sa Matovič v tejto súvislosti vyjadril, že: „V tejto atmosfére to cítim na uliciach, ľudia na Slovensku povstali, aby povedali, že stačí,”.

Ďalej vraj Matovič vyjadril prekvapenie nad meteorickým vzostupom hnutia OĽANO v prieskumoch verejnej mienky, ktorý ho postavil takmer úroveň Smeru a dnes už je možné aj nad: „Mysleli sme si, že budeme mať tretie alebo štvrté miesto, ale teraz je možné, že skončime na prvom mieste,” dodal a že sa ešte musí rozhodnúť, či bude chcieť pôsobiť ako predseda vlády. (Čo už, ako najnovšie vieme, samozrejme chce).

S predvolebných krokoch OĽaNO sa v článku opisuje len akcia zapálenia 5 000 sviečok, ktoré mali symbolizovať úmrtia, ktoré podľa OĽANO spôsobili nedostatky vo financovaní zdravotnej starostlivosti v dôsledku korupcie a to, že OĽaNO prisľúbilo uzákoniť politiky v oblasti sociálnych výdavkov a boja proti korupcii, ktoré ľudia podporili v internetovom prieskume.

Matovič na záver ešte okomentoval pravicové vlády v susednom Maďarsku a Poľsku, ktoré sa v EÚ stali nepopulárne v otázke právneho štátu a slobôd médií, pričom uviedol: „Chceme v týchto voľbách ukázať, že stredná Európa sa nezbláznila.” Matovičova posledná veta ani okomentovaná nebola a vyzerá to tak, že novinári nijako neprotestovali, keď sa Igor Matovič sám pasoval za nový vzor serióznosti a normálnosti v politike.

Týmto sa aj článok končí. Nie je typický ospevujúci, ako je bežné v prípade Čaputovej, či Kisku, ale ani znevažujúci, ako to býva typické, keď sa opisuje Marián Kotleba, či Róbert Fico. Nenazýva ani Matoviča populistom, ani nespomína jeho typické eskapády a šaškárne, ale ani ho nejako nevyzdvihuje.

Podľa duchu, v akom je článok napísaný, sa dá usúdiť, že síce americký liberálny mainstream, ako agentúra Reuters či New York Times nad popularitou Matoviča nejako nejasajú, a sú skôr zo vzniknutej situácie zaskočení, ale nemajú inú voľbu, ako sa so škrípajúcimi zubami pripraviť na alternatívu, že by sa Igor Matovič mohol dostať k premiérskemu kreslu.

Andrea Lopatková