Slovensko nie je na poslednom mieste v podpore eurovolieb, ukázal prieskum Eurobarometer

Uložiť článok

81 percent Európanov verí, že ísť voliť má vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu zmysel.

Až 71 percent občanov Európskej únie a 62 percent Slovákov vo februári a marci vyjadrilo pravdepodobný záujem voliť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Vyplýva to z jarného prieskumu Eurobarometer, ktorého výsledky europarlament zverejnil v stredu, informuje spravodajca TASR.

Prieskum ukázal, že až 81 percent Európanov verí, že ísť voliť teraz má zmysel vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu. Uvedený 71-percentný záujem o eurovoľby naprieč celou EÚ je o 11 percent vyšší, ako bol na jar 2019.

Podľa zverejnených výsledkov sa Slovensko neocitlo na poslednom mieste pri podpore eurovolieb. V doterajších štyroch hlasovaniach Slovákov vo voľbách do EP bola ich účasť vždy najnižšia z celej EÚ.

Záujem o voľby rastie

Z pohľadu členských krajín vzrástol oproti marcu 2019 záujem o eurovoľby vo všetkých štátoch okrem Francúzska, kde zostal na rovnakej úrovni. Najviac sa k urnám hlásia občania Holandska (72 percent), Nemecka (70) a Írska, najmenší záujem majú voliči v Česku (38), Bulharsku (40) a na Slovensku (43).

Až 53 percent Európanov si myslí, že je dôležité voliť v eurovoľbách, čo je nárast o šesť percent voči jesennému prieskumu Eurobarometra.

Respondenti naznačili, že piatimi hlavnými témami eurovolieb sú pre nich boj proti chudobe, verejné zdravotníctvo, podpora hospodárstva a tvorba nových pracovných miest, obrana a bezpečnosť a klimatické zmeny. Za nimi zaostali témy ako migrácia, budúcnosť Európy, právny štát či poľnohospodárstvo a boj proti organizovanému zločinu.

Štáty majú rôzne priority

Predvolebné témy sa líšia od krajiny ku krajine. Pre deväť štátov je prioritou obrana a bezpečnosť, šesť krajín, medzi nimi aj Slovensko, považuje za hlavnú tému stav ekonomiky a pracovné miesta. Päť krajín chce bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a ďalších päť požaduje zlepšenie verejného zdravotníctva. Migrácia ako téma číslo jeden trápi len Poľsko a Cyprus.

V samostatnej časti venovanej vnímaniu Európskeho parlamentu a hodnôt, ktoré bráni, prieskum ukázal v priemere 41-percentné pozitívne vnímanie tejto inštitúcie, čo je o päť percent viac ako na jeseň 2023.

Prečítajte si tiež:

Eurovoľby 2024: Kandidáti na poslancov do Europarlamentu

Na Slovensku vníma EP pozitívne 42 percent a negatívne 18 percent opýtaných.

Najpozitívnejšie europarlament vnímajú občania Portugalska (66 percent), Dánska a Talianska (59) a Luxemburska (55), najmenej kladne zasa obyvatelia Francúzska (27), Česka (28) a Slovinska (29).

Väčšia úloha pre parlament

Podľa prieskumu si 56 percent Európanov želá, aby EP mal dôležitejšiu úlohu ako doteraz (nárast o tri percentá voči jeseni 2023). S týmto postojom súhlasí aj 44 percent Slovákov a 43 percent je kategoricky proti.

Najväčšiu podporu má silnejšia úloha EP u občanov Cypru (85 percent), Španielska (76) a Grécka (73), najmenšiu zasa v Česku (32), Dánsku (34) a Švédsku (41).

Väčšina respondentov sa zhodla na tom, že poslanci budúceho europarlamentu by v rokoch 2024 – 2029 mali predovšetkým konať v prospech mieru v Európe (47 percent), brániť demokraciu (33), ochraňovať ľudské práva v EÚ a vo svete (24), bojovať za slobodu slova (21) a tiež za zásady právneho štátu (20).

Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!