Koronavírus: Musíme hrať „mŕtveho chrobáka“, hovoria prevádzkovatelia škôl v prírode
10.4.2020 00:00
akt. 30.03.2021 05:25

Koronavírus: Musíme hrať „mŕtveho chrobáka“, hovoria prevádzkovatelia škôl v prírode

Uložiť článok
Prevádzkovatelia škôl v prírode a letných táborov čakajú na to, ako sa k pobytom postaví rezort školstva. Zaujíma ich, či budú musieť vracať peniaze a čo bude s tohtoročnými dotáciami.

Školáci z celého Slovenska každoročne na jar opúšťali svoje domovy. Mnohí si tak prvý raz vyskúšali, aké je to byť niekoľko dní bez rodičov, obklopení iba kamarátmi, učiteľmi a animátormi. O túto skúsenosť však môžu byť pre pandémiu koronavírusu v tomto školskom roku ochudobnení. 

Školy v prírode momentálne ani náhodou nezapadujú do šablóny toho, čo je v súčasnom stave povolené. Na jednom mieste sa totiž hromadia desiatky detí, často z rôznych kútov Slovenska. Spoločne sa stravujú, spoločne sa hrajú a v jednej izbe spia neraz aj piati.

Opatrenia hovoria jasne – žiadne hromadné podujatia. Hotely a ubytovne sú pre nariadenia krízového štábu zatvorené. Prevádzkovatelia škôl v prírode sa zhodujú, že nezostáva nič iné, iba čakať. 

Veria, že ich  definitívne usmerní ministerstvo školstva. Niektorí však už z prezieravosti začali s presúvaním termínov na jeseň. Časť je však pripravená aj na scenár, že školám vrátia peniaze.

V týchto prípadoch vśak upozorňujú, že v mnohých prípadoch ide o štátnu dotáciu, ktorej osud nemusí byť úplne jasný. Straty môžu byť likvidačné i pre samotných prevádzkovateľov.

Presúvajú ich na jeseň

Regionálne úrady verejného zdravotníctva dávajú neurčité vyjadrenia a všetci sa obracajú na hlavného hygienika. Čo bude o mesiac či dva však nikto presne nevie.

„Prevádzka škôl a školských zariadení, školy v prírode ako školské účelové zariadenia nevynímajúc, je od 16. marca 2020 prerušená na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva školstva Andrea Pivarčiová. Zatiaľ na neurčito.

Turnusy niektorých škôl v prírode sa však mali začať už koncom marca. Všetky aprílové termíny sú zrušené a postupne prichádza i na májové.

„Tie, ktoré sa určite nedajú zrealizovať, sme vo väčšine prípadov zatiaľ presunuli na september alebo október. Sú aj takí, ktorí súhlasili s odkladom o rok,“ hovorí Martin – majiteľ spoločnosti, ktorá organizuje školy v prírode aj letné tábory. Zatiaľ robia všetko preto, aby nemuseli vo veľkom vracať peniaze.

September má nevýhody

Rovnaký postoj zaujal aj Ladislav, ktorý sa práci s deťmi venuje už dlhé roky. Prvé školy k nim mali prísť v polovici mája. Z vlastnej iniciatívy sa doposiaľ odhlásila iba jedna, ktorá mala prísť v júni. 

„Predpokladáme, že po Veľkej noci prídu nejaké informácie. Ministerstvo teraz zachraňuje vzdelávací proces, školy v prírode sú akési nadstavby,“ myslí si. Ak by sa nešlo do školy do konca júna, nebudú sa pravdepodobne organizovať ani pobyty. S termínom na september to podľa neho nie je také jednoduché – mnoho ráz tomu nie sú naklonení rodičia ani učitelia. Jar sa im zdá atraktívnejšia. 

S názorom, že jesenné termíny nie sú terno, súhlasí aj Eliška. Tá tento rok rátala so šiestimi týždňami škôl v prírode. Septembrové turnusy majú podľa nej i ďalšiu nevýhodu: „Deti sú po škole v prírode plné dojmov a eufórie a učiteľom po návrate dlho trvá naladiť ich na začínajúci školský rok.“

I preto je toho názoru, že netreba robiť všetko za každú cenu. Osobne si myslí, že tento rok sa žiadne hromadné pobyty žiakov konať nebudú.

Dotácie buď minú, alebo vrátia

Všetci prevádzkovatelia sa zhodujú na tom, že otázkou zostávajú štátne dotácie. Ministerstvo školstva každoročne prispieva školám 100 €, respektíve 150 € na žiaka prvého stupňa základnej alebo špeciálnej základnej školy.

Vedenie škôl nahlasuje počet žiakov, ktorí sa v danom školskom roku zúčastnia na pobyte. Každý má nárok na tento príspevok iba raz za celé obdobie návštevy základnej školy. 

V prípade, že sa školy v prírode neuskutočnia, peniaze zostanú nevyužité. Školy by ich podľa zákona mali vrátiť. V hre sú však ešte jesenné termíny. Tie sú ale problematické pre terajších štvrtákov, ktorí už budú piatakmi a tí do školy v prírode nechodia. Ministerstvo však umožňuje čerpať peniaze do konca roka aj v ich prípade. 

„Žiaci 4. ročníka, ktorí mali naplánovanú školu v prírode v období mimoriadnej situácie od marca 2020, môžu čerpať príspevok do konca kalendárneho roka 2020 z dôvodu spočinutia lehôt,“ dodáva Pivarčiová. Ak sa financie neminú ani tak, treba ich vrátiť. 

Tábory sú ďaleko

Väčšina organizátorov škôl v prírode cez letné prázdniny usporadúva pre deti tábory. O ich osude sa zatiaľ nerozhodlo a momentálne ani nie sú na programe dňa.

„Rodičia sa pýtajú, no nikto nevie. Objednávky stále prijímame, no je ich výrazne menej. Veríme, že turnusy prebehnú bez obmedzení,“ hovorí Jakub. Rodičia deti zatiaľ hromadne neodhlasujú. Firma klientom vychádza v ústrety a dáva im možnosť zálohu zaplatiť až v júni a v prípade neuskutočnenia pobytu je storno bezplatné.

„Mávame deti z celého Slovenska, pretože tábor robíme pre deti zamestnancov veľkej spoločnosti. S nimi sme dohodnutí, že do 31.mája si dáme vedieť, či tábor bude, alebo nie,“ hovorí Eliška. Rodičia podľa nej zatiaľ čakajú, pobyt stornoval iba jeden a peniaze dostal naspäť.

S vracaním peňazí je to u niektorých komplikovanejšie, u iných menej. Sú to najmä tí, ktorí fungujú ako cestovné kancelárie. Tie totiž čakajú na to, aké opatrenia na ich záchranu príjme štát. Ministerstvo dopravy spolupracuje na ich príprave s rezortom hospodárstva. Rozhodnúť by sa malo v najbližších dňoch. Cieľ je jedniný – zabrániť, aby cestovky vo veľkom skrachovali. V súvislosti s týmto plánom sa skloňuje aj možnosť, že namiesto peňazí dostanú klienti poukazy, ktoré budú môcť použiť na nákup inej dovolenky.

Premárnená sezóna

Tak ako pri hoteloch, reštauráciách či baroch, i tu sa niektorí majitelia obávajú najhoršieho. Ak by museli zrušiť všetky školy v prírode a letné tábory, mohli by prísť o stovky tisíc eur. Niektorí majú navyše záväzky aj voči hotelom či stravovacím službám. 

Ďalší sa pred rokmi rozhodli pre kúpu vlastného zariadenia a organizovanie zájazdov je pre nich jediným zdrojom príjmov. Navyše dodnes splácajú hypotéku.

Problémom týchto podnikateľov je aj sezónnosť. Ak premeškajú svoj čas, naštartovanie ekonomiky na jeseň či v zime im nepomôže. Bez príjmov budú rok. 

„Je to pre nás likvidačné. V takom prípade môžeme nechať firmu v zime iba hibernovať, platiť nájom, nechať si dvoch-troch kľúčových ľudí a prečkať rok,“ hovorí Jakub o možnom scenári.

Opatrenia na pomoc podnikateľom , ktoré zaviedol štát, víta a verí, že im zabezpečia prežitie i v prípade najčiernejšieho scenára. Zo strany kompetentných by ocenil, ak by o nich informovali menej chaoticky. Zo začiatku totiž nebolo jasné, pre koho budú určené a kedy sa ich firmy dočkajú.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:
Koronavírus
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.